reklama

Go Cats!

Ešteže v lietadle podávajú to víno. S mojou hyperaktivitou by som tých dvadsaťpäť hodín na letisku, v lietadle a tie prestupy prežila len ťažko. Na moje veľké šťastie  vedľa mňa nikto nesedel (ono, kto by letel v zime do Austrálie...!), takže som sa mohla vystrieť cez dve sedačky. Za ten deň po lietadlách a letiskách som vymyslela toľko nových a krásnych polôh ako sa poskladať, že by sa o tom dala napísať kniha. Lietadlová Kamasutra, s týmto názvom by zrejme mala aj celkom dobru predajnosť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Kráčam vpred k svetlým zajtrajškom.
Kráčam vpred k svetlým zajtrajškom. (zdroj: Tereza Suchá)

Mali sme prestoj aj v Kuala Lumpur, kde nás na naše veľké prekvapenie vyhostili z lietadla. Povedali nám, že máme pol hodinu pauzu a nechali nás napospas vlhkému ovzdušiu v skoro-rovníkovej oblasti. Poznám tieto triky, a tak som vedela, že lietadlo neodletí skôr ako o hodinu a pol. Využila som voľnú chvíľu na to, aby som si zistila, kde to vlastne som. Marilo sa mi, že niekde v Indonézii, ale to, že priamo v Malajzii, to som netušila. Trochu som sa zahanbila keď som to ťukala do prehliadača a spomenula si na svoju základnú školu a na svoju dvojku zo zemepisu, teraz už viem, že aj oprávnenú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Našla som tu aj „Smoking Lounge", snažila sa infiltrovať medzi domácich, prevažne zamestnancov letiska, a ostatných dohneda opálených, všetko mužov. Nevedela som, či sa im mám otočiť chrbtom a cítiť tie pohľady na chrbte a nižšie, alebo im čeliť priamo. Tak som sa tam nervózne točila a mrvila, že na mňa kukali ešte viac. Výborne, takže ešte ani tu som nezapadla, takže predsa len skúsim doletieť až do tej Austrálie... Mimochodom, to bola jedna z mojich posledných cigariet, čo som mala „za svoje".

Prestávam fajčiť. Síce som sa na to pripravovala, ale tá cena mi i tak vyrazila dych. Skutočne nedám dvadsať austrálskych dolárov (400 Kč, pozn. autora) za jednu krabičku, na ktorej je ešte k tomu aj jeden z mnoha veľmi nechutných obrázkov umierajúcich ľudí, nekróz končatín, či prefajčených pľúc. Touto cestou by som rada poďakovala tabakovým lobistom v Európe, že nespôsobujú také fyzické a psychické utrpenie nám fajčiarom pri pohľade na tie obrázky. A dvadsať dolárov? To je môj budget na jedlo na týždeň...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvých pár dní som prežila relatívne pokojne, bez alkoholu a bez diskoték, prechádzkami po prírode a pozorovaním fauny a vegetácie na pláži.

Ste sa zbláznili? Samozrejme žartujem, čo ste si mysleli, že ja by som to vydržala? Cez deň som si samozrejme odbila povinné prechádzky po centre mesta, či pokec s vačicami v parku. No viac si cením práve stretnutia s domácimi, z komunity CS (Coachsurfing, pozn. autora), ktorí mi poukazovali miesta, kam sa turista prvoplánovo nedostane. Napríklad taká mestská časť Footscray, na predmestí Melbourne. Dalo by sa povedať, vietnamská štvrť. Sú tu ľuďia, čo si nemôžu dovoliť žiť v centre, a podľa toho sú im aj prispôsobené ceny a sortiment. Ideálne. Boli sme sa najesť v „Lentil As Anything", čo je koncept reštaurácie, kde varia dobrovoľníci a za naozaj chutné jedlo človek zaplatí koľko chce a koľko si myslí, že jedlo bolo hodno. Tak som tam hodila tie najväčšie mince, čo som v peňaženke mala. Až tesne po tom som zistila, že v Austrálii platí, že čím väčšia minca, tým menšia hodnota. Za plnohodnotnú večeru som teda dala necelé dva doláre. Takže keď mám ťažkú peňaženku, ktorá neštrngá...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tie mrakodrapy sú nádherné. Síce po hodinovej prechádzke po meste je to celkom bolestivé na krčnú chrbticu a nebezpečné pre nešikovných ľudí, čo zakopávajú aj keď nemajú zalomenú hlavu, ale stojí to za to. Prekrásne. Hneď prvý, ktorý som z vlaku zbadala, mal asi 60 poschodí, celý nablýskaný a trblietavý, s nápisom Ernst&Young. Tak som opäť na malú chvíľu hlavu sklopila, a snažila sa vnímať nižšie budovy, ako napríklad tenisovú halu Australian Open, či známu to ikonu Melbourne, Flinders station. Miesta vegetácia je v skutku pozoruhodná. Priamo na dvore dvoch českých kamarátov, u ktorých momentálne prebývam, je krásna a vysoká palma, v celej svojej majestátnosti, o kúsok vedľa fikus, aký mám v detskej izbe v Žiline, a hneď vedľa neho pestrofarebná breza na jeseň. Reflektuje to tu komunitu a zloženie obyvateľstva. Doposiaľ som stretla snáď len troch Austrálčanov, ktorý by o sebe mohli povedať, že majú oboch rodičov, čo sa tu narodili. Inak to sú všetko prisťahovalci, potomkovia prisťahovalcov alebo naplaveniny, ako som momentálne i ja. Nikto sa tu na nikoho nedíva krivo, a každý je tu vítaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale musím podotknúť, že my, Slovania sa priťahujeme. Stáli sme s mojou českou hostiteľkou na bare, a hneď prví čo nás prišli opaľovať boli Srbo-Ukrajinci s Austrálskym občianstvom. Boris mi povedal, že keď si ho vezmem, tak o dva roky som Austrálčanka. Mám do toho ísť [naivný úsmev]?? Mal tak prekrásny hrubý krk a "nežné" tetovanie na tej ruke... To bol môj prvý večer v meste, na diskotéke v Spice Markete.

Doposiaľ môj najväčší zážitok bol zápas austrálskeho futbalu. Išli sme tam s jedným CS, Francúzo-Talianom, takisto s nulovou znalosťou pravidiel. Tak sme si pred začiatkom zápasu v obrovskej aréne pre sto tisíc ľudí začali čítať pravidlá na Wikipédii. Pri povzbudzovaní 74 tisíc fanúšikmi (takže mesto ako Žilina) sme postupne začínali rozumieť tomu, prečo ten ujo v žltom píska a tí pruhovaní pobehujú okolo, občas sa zvalia na zem, niekedy si kopnú do lopty a niekedy si ju podajú. Takisto som mala problém so samotnou loptou. Pochopila som aj prečo je žltá. Pretože keby to podlhovasté vajce bolo biele, tak verím tomu, že hráči kopú do čajok, ktoré tvorili tretí tým na ihrisku. Nielenže jeden tým má 18 hráčov, ale ešte aj tých 30 bielych vtákov, ktoré nemajú tú drzosť miatnuť divákov na štvrtom poschodí, ktorí majú už sami o sebe dosť problémov s rozoznaním dvoch tímov. Jeden je vo vertikálne pruhovaných čierno-bielych dresoch, a druhý v horizontálne pruhovaných (ako inak) čierno-bielych dresoch. Nuž, čo dodať, tie čajky na tráve mi spôsobovali zhoršenú orientáciu, nemohla som sa sústrediť na to podstatné, na hráčov. Raz som stratila loptu z dohľadu, a trvalo mi veľa čajok, kým som ju opäť našla. No, aby som to zhrnula, je to krásna hra, ba až nádherná. Škoda len, že sme sedeli tak vysoko, lebo tie boje telo na telo som videla len na obrazovke na opačnej strane štadiónu. Oh yeah, „Go Cats"!!!

Pre ženy: Naozaj prenádherný šport. To najlepšie zo všetkého. Oblečení ako atléti z 90 rokov, t.j. krátke trenky a tričko bez rukávov a telá opálené, vyrysované ako futbalisti. Bez nôh do „o", a tak dokonale obopnuté tými kúskami látky na tých správnych miestach... Balzam pre ženskú dušu, to vám poviem. Muži, nebuďte pohoršení, vravela som len pre ženy!

Nie, klokana som ešte nevidela. A ani koalu. Ale za to som videla veľmi domestifikované vačice, ktoré podídu až k vám a pýtajú si jedlo. A na stanici sme videli malé austrálske myši, ktoré sa kŕmili toastovým chlebom. Stačí?

Barbora Marsinová

Barbora Marsinová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bláznivá Slovenka v Austrálii Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu