Austráliou stopom

Autor: Barbora Marsinová | 16.7.2013 o 2:48 | (upravené 16.7.2013 o 3:21) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1081x

Keď som sa prvý krát postavila na benzínku s batohom na chrbte, príručnou batožinou na ramene, so švajčiarskym nožom v ľavom a s kaserom v pravom vrecku a obzrela sa navôkol, prešiel mi mráz po chrbte. Mala som naštudovaný manuál stopára. Nikdy nehovoriť kam idem ja, ale spýtať sa kam ide on. Na ceduli mať len označenie hlavnej cesty. Nenosiť slnečné okuliare, nech aj ja pôsobím dôveryhodne. Naozaj to idem robiť? Všetci predsa hovoria aké je to nebezpečné...

Za tri týždne som precestovala z Gold Coastu do Townsville, čo je približne tisíc päťsto kilometrov. Zastavili mi robotníci cestujúci na stavbu pokladať optické káble, študentka medicíny, majiteľ siete obchodov s hračkami, kamionista cestujúci do vnútrozemia, postarší manželský pár a mnoho iných. Výsledok? Prežila som, ale som poznamenaná. Dostávam kŕče do palca ľavej ruky.

Keď som tak jedného dňa stála na hlavnej ceste pred odstavným pruhom s vystrčeným palcom, prešla okolo mňa skupinka pôvodných obyvateľov Austrálie. S tromi deckami na krku, igelitkou a krabicovým vínom sa pri mne zastavili. S neuveriteľne silným prízvukom sa mi prihovorili. Vraj si mám dávať pozor, na šoféra afroamerického pôvodu berúceho stopárky za ten najvyšší poplatok. Takže pred každým vystrčením ruky som sa snažila zaostriť na šoféra a farbu jeho pleti. Keď sa mi omylom podarilo zaostriť na čelné sklo, a nebodaj aj na správnu stranu auta kde je volant a zbadala som potmavšieho šoféra, ruku som stiahla. Často krát sa ukázalo, že to boli len zatmavené sklá, alebo bol len opálený. Našťastie mi zastavil biely kamionista. Chvíľu mi trvalo dostať sa hore do kabíny s dvadsať kilovým batohom na chrbte a ďalšou dvadsiatkou očí Aboridžincov pozorujúcich moje márne pokusy prekonať tie dva diabolské schody. Cítila som sa skutočne ako veľryba migrujúca na sever.

Po niekoľko sto kilometroch som takmer doslova vypadla z kabíny kamiónu a pokračovala ďalej. Postavila som sa na hlavnú cestu (Bruce Hw), s hriešne drahou, päť dolárovou fľašou vody, ktorú som zakúpila na benzínke oproti. Netrvalo to dlho, a zastavil mi mladý péčkový šofér (označenie P, znamená, že ešte nemá plný počet bodov a má veľmi čerstvo vodičák). Po tom, čo odpratal asi tri tucty plných pivových fliaš z miesta, kde by teoreticky mali byť moje nohy, som si naskočila. Keď mi ponúkol cigaretu, neodmietla som. No keď sme zastavili v odstavnom pruhu, a on vytiahol regulérne bongo a napchal ho trávou... Aj by som v tej chvíli zmenila auto, ale nebolo na aké. Boli sme uprostred ničoho a nikde nikto. Okolo len cukrová trstina, a my dvaja. Keď som sa ho spýtala, celkom nenápadne a nevnucujúco, či sa nebojí, že by sa jeho šoférske schopnosti mohli zhoršiť, dostala som priamočiaru odpoveď.  „Nie, veď už som mal na tejto ceste dve takéto prestávky". Tak to ma teda poriadne upokojilo. Cestu sme prežili, aj keď som mu dvakrát musela chytiť volant, keď ho pár krát pustil snažiac sa otvoriť kolu. A to veľmi, veľmi vláčnymi pohybmi. Nehovoriac o tom, že si po dvesto kilometroch všimol, že má na kapote priamo pod čelným sklom auta dýku. Dýku! Jeho oči sa na chvíľu odsklili, pomaly otočil hlavu a zamrmral niečo v zmysle, že je rád, že som si to nevšimla (Zanšin v prdeli). Určite bol rád preto, že sa bál, že by som ho bodla ja, všakže? Predtým než ju schoval niekde na zadné sedadlá, sa mi ospravedlnil. Inštinktívne som sa v tej chvíli pomaznala s mojim kaserom a švajčiarskym nožom.

Stopovanie je naozaj nebezpečné. Pokiaľ si to človek uvedomuje, môže riziko eliminovať. Napríklad ako ja. S kaserom a nožom vo vrecku, a smskovaním ešpézetky predošlému hostiteľovi. A nikdy som nezabudla spomenúť, že ovládam Aikido a Jodo (a ešte pár ďalších japonských slov). Nieže by som si neverila, ale zrejme by som asi najskôr použila kaser...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?