Vitajte v Yeppoon!

Autor: Barbora Marsinová | 19.6.2013 o 4:16 | (upravené 19.6.2013 o 4:50) Karma článku: 6,80 | Prečítané:  643x

Nepatrím k tím ľudom, ktorí súdia knihu podľa obalu. Ale ak je ten obal vskutku nevkusný... Viete ako zistíte, že je čistota domácnosti naozaj zanedbaná? Keď pod prachom na čistiacich prostriedkoch nevidieť ich názov. Vitajte v Yeppoon!

YeppoonYeppoonAutor

Po rannom behu som si chcela dať sprchu, a potom zaslúžené raňajky. No keď som vošla do sprchy, chuť ma prešla. Kde sa pozrieš, tam pleseň. Rohy v sprche zaprášené (to naozaj neviem ako sa umelcom podarilo). Umývadlo? Dalo by sa povedať, že tie zelené spievajúce parazity z televíznej reklamy na čističe toaliet tu mali celosvetový festival. Na zemi uterák, ktorý evidentne slúži na utieranie podlahy, a potom sa (dúfajme po opraní) vráti späť do bežné používania. Prekonala som sa. Počas sprchovania som si spomenula, ako sme večer sedeli, a po treťom pive sa objavili na stene jašteričky. Áno, naozaj už po treťom. A áno, naozaj to bolo pivo. Inak by som o sebe pochybovala. No na moju otázku, že prečo s tým nič nerobí nestihol ani odpovedať. Jašterička spravila prudký pohyb a zožrala nočného motýľa. „Aspoň tu nie je hmyz," znela jeho odpoveď, v tom momente už takmer zbytočná. Pochopiteľné. Až do vtedy, kým ma nezačali žrať komáre. Neviem ako je to možné, ale ešte aj tým austrálskym degenerovaným, nedorasteným upírom chutí moja krv viac ako krv kohokoľvek iného. A jašterice zrazu nikde. Najlepší repelent? Moja prítomnosť!

Raňajky. To bola moja jediná myšlienka, po tom, čo som sa vrátila zo školy, kde som bola odprevadiť dvanásťročného pubertiaka, ktorý je jediným spolubývajúcim svojho otca, môjho hostiteľa. Vošla som do jedálne, kde večer predtým úradovali jašterice, a hľa! Kráľovské žezlo tu prebrali mravce. Evidentne našli kúsok zvyškov tínedžerového dezertu (Kit-Kat) a zvolali mimoriadne zasadanie. Povedala by som, že zúčastnených bolo dostatočne na prehlasovanie ústavy. Tak som sa pustila do upratovania. Kým som našla mop, chvíľu som sa zapotila. Pri práčke plnej (dúfajme nevypratého) prádla boli akurát cigaretové ohorky, prach. Mop nikde. V obývačke motor z motorky na stole, dva plné popolníky, akvárium plné pilín, kde evidentne niekedy niečo žilo (a snáď to tam už nie je), zopár kusov oblečenia, kovbojské kozačky, konské sedlo  a obývačková stena plná prázdnych fliaš od piva, a evidentne nejakých účtov a listín. Pod vrstvou prachu a vrchnákov z piva. Našla som mop. Bol pri chladničke opretý o žehliacu dosku. Nájsť čistiace prostriedky bola ešte väčšia bolesť. Pod vrstvou prachu sa ťažko identifikujú.

Boj Barbora vs špina trval presne dve hodiny. A to som bojovala len na dvoch frontoch, v kúpeľni a v jedálni. Vyhrala som síce dve bitky, ale vojnu rozhodne nie. Občas už len pri písaní na jedálenskom stole mobilom dorazím mravca, ktorého mop nedorazil.

Nevytýkam im to. O malú chvíľu sa vráti dvanásťročný tínedžer zo školy, a jeho otec z práce. Neúplné rodiny sú tak trochu môjmu srdcu blízke. A keď som sa pri odprevádzaní do školy dozvedela, ako ho nenávidí a akými menami ho nazýva vlastná matka... Tento otec bojujúci o svojho syna a pracujúci na stavbe, pretože opustil dobre platenú prácu pyrotechnika práve kvôli nemu, je hrdina. A takisto tínedžer, ktorý je stratený, pretože necíti podporu matky a je doma často sám. A tá špina je len nepodstatný detail.

To, čo je dôležité, sú zážitky a sny tvoriace ich vlastný, vnútorný svet, ktorý majú. A do ktorého mi aj dovolili nahliadnuť a zdieľať ho s nimi. Chlapci ma naučili mnoho čriepkov moderného Aussie slangu. Naučili ma chytať ryby a ohroziť pritom okolostojacich čo najmenej. Po rybárčení do tretej ráno sme spali pod širákom a pri harmonickej symfónii drkotajúcich zubov si potvrdili, že zima už do Austrálie naozaj dorazila. Recitovali sme si básne, a spievali piesne. Boli sme na adrenalínovej jazde terénnym autom s náhonom na všetky štyri po piesočnatých dunách, medzi stromami v pralese a po pláži v národnom parku Byfield. Pri ohni sme si rozprávali hororové príbehy a dávali logické hádanky. S dospelou polovičkou domu sme oslávili jeho povýšenie v práci, a pridala sa k nám aj whisky, ktorá už bola tiež dospelá, a to aj v USA. A s tou adolescentnou polovičkou sme si názorne ukázali „kotegaeshi" a „sankjo". Spolu sme si rozpovedali svoje životné plány a nielen cestovateľské sny. Na záhrade sme zvesili austrálsku vlajku a dočasne povesili slovenskú, a to na počesť víťazstva slovenských palaciniek nad austrálskymi po nedeľnom urputnom boji. Austrálske palacinky (ono to sú skôr lievance) so štipkou škorice boli rovnocenným súperom naším palacinkám „a la crepe". No vďaka kakau s cukrom boli naše neporaziteľné!

Nikdy nebudem súdiť knihu podľa obalu. A určite sa sem ešte jedného dňa vrátim. Už ale nie ako couchsurfer, ale ako rodinný priateľ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?