Som ako veľryba

Autor: Barbora Marsinová | 14.6.2013 o 6:12 | (upravené 14.6.2013 o 7:47) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  756x

Migrujem na sever ako tunajšie veľryby a delfíny (ktoré som stále nevidela, pozn. autora), za teplejším morom a tropickým podnebím. S pribúdajúcimi kilometrami sa zvyšuje teplota a vlhkosť vzduchu, zhoršuje sa „aussie“ akcent. Cieľová stanica je Cairns.

Po mojej krátkej zastávke v Brisbane, kde som stretla akurát tak neurotickú Britku, ktorá ma naučila pár užitočných fráz typu „dáme prda" („zapálime si cigaretu", pozn. autora) a popísala svoje romantické zážitky v Austrálii a svoje ekonomické problémy (všetko počas jedného večera, prvého a posledného čo sme sa videli), som na chvíľu zakotvila v Noosawille. Naozaj nádherné miesto, s prekrásnymi plážami, národným parkom kde sú vraj aj koaly. Ehm, teda aspoň tie značky tomu nasvedčovali. Po luxusnom ubytovaní v päťhviezdičkovom hoteli s výhľadom na oceán, som sa presunula do pracovne živnostníka v stavebníctve. V pracovni však bola nádherná posteľ zabudovaná do steny, ako som to videla len v seriáloch. Vyklápala a zaklápala som ju donekonečna s detským (no dobre, s tupým) úsmevom na tvári. Ako málo mi stačí ku šťastiu... Na večeru pomaly pečená hovädzina, ktorá tu je rovnako drahá ako u nás. Samozrejme doprevádzaná bielym vínom. Potom červeným, medzitým pivo a nakoniec whisky... Dlhé rozhovory na témy zmysel života, rodina, viera, politika a vzťahy.

Druhý večer výlet na loď. Vzhľadom k tomu, že môj hostiteľ mal čerstvo operovanú ruku, dostať sa člnom k lodi bolo na mne. Nuž, čože by som to nezvládla, však pádlo som v ruke už držala, nie? Tak som si to otvorené pivo dala hriať medzi stehná, a pádlovala. Vedľa mňa chudák pes, vyklepaný tak dokonale ako osika v novembri, a navonok pokojný majiteľ člnu predo mnou. Šťastne sme dopádlovali k ukotvenej lodi. Na hornej palube lode výhľad na ústie rieky do mora a dve pivá (na tie nie len výhľad). Na ceste späť sme chceli zistiť nakoľko dôležité je správne rozmiestnenie posádky člnu, a tak si môj jednoručný hostiteľ sadol na druhý koniec lode, takže som ho mala za chrbtom. Samozrejme, ako inak, pivo medzi stehnami. Keby som nebola bývala na strednej na fyzike odpisovala, zrejme by som vedela, že ono to zrejme záleží ako sa v lodi sedí. Keď sa ťažisko presunie na prednú časť lode, a človek (áno, skromne sa zaraďujem do tejto kategórie) sa tvári, že kormidluje pádlovaním, tak väčšinou ostane len pri tom tvárení sa. Šli sme v kruhoch, a keby nás niekto pozoroval z brehu, tak neuverí, že sme mali iba po tri pivá. Veru, naša trajektória cesty vyzerala ako cesta trojpomilového navrátilca z dedinskej krčmy domov. Dvakrát sme sa len tak-tak vyhli odparkovaným, pokojne si odpočívajúcim vodným skútrom, a chvíľu mi pekne zalepilo, keď sme už-už išli naraziť  do skromnej, asi pätnásťmetrovej jachty. To už sa netriasol len ten pes. Šťastný návrat sme oslávili vínom. Nie jedným. Žeby Aussie veľa pili?

Pri druhej prestávke na ceste do tropického Cairns, tentoraz v Hervey Bay, som zakotvila u naplaveniny z Nemecka. Všade bassgitary. Na dvore gitary, v mojej izbe bez okien gitary a náhradné diely, ktorých mená po slovensky ani neviem. V garáži gitary a drevo na gitary, na dvore jeden pomarančovník a gitary. Povolaním deratizátor (špecializácia na termity) pracujúci len dva dni v týždni. Lebo to stačí. Zvyšný čas trávi sledovaním vlhkosti vzduchu (lepiť drevo sa nad 70 % nedá) a stavaním, prekvapivo, bassgitár. Má ich zatiaľ asi „iba" 60. Zahral mi „iba" na piatich, nech spoznám rozdiel. Samozrejme som nespoznala, ale spomenula som si na svoje utajované herecké schopnosti získané v detstve, a patrične som ich využila. Padli na úrodnú pôdu. Dokonalá, a naozaj fascinujúca exkurzia výrobou bass gitár. Len škoda, že ju nebudem vedieť prerozprávať po slovensky. Tento milý päťdesiatnik (i keď stále nemeckej povahy) ma pochválil, že som sa dobre správala, dobre jedla a bola čistotná (Áno mama, naozaj!). Nezabudol dodať, že  keby som mala o pár rokov viac, tak si ma vezme za manželku. To povedal samozrejme ešte s čistou hlavou, a teda predtým, než si po vegetariánskej večeri zapálil jointa.

Tolerovať by som mu teda dokázala čokoľvek, ale to že je vegetarián, tak to teda nie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?